Informacie o stredoazijskom ovčiakovi

Povaha : Sebaistý, vyrovnaný, kľudný, hrdý a nezávislý. Sú veľmi odvážni a majú veľké pracovné nasadenie, výdrž a prirodzený cit pre teritórium. Charakteristickým znakom je nebojácnosť voči veľkým predátorom.

Stredoázijský pastiersky pes je jedným z pradávnych plemien, sformovalo se vďaka prirodzenému výberu behom viac ako štyri tisíc rokov na rozľahlom území, ktoré sa dnes ťahá od Kaspického mora po Čínu a od južného Uralu po Afganistan. Jeho predkovia sú pradávne tibetské plemená, salašnícke plemená rôznych nomádskych kmeňov a tie sú úzko spriaznené s mongolskými ovčiakmi a tibetským mastifom. Stredoaziati boli používaní predovšetkým k ochrane dobytka, karaván a majetku svojho pána. Boli vystavení drsným prirodzeným selekciám. Ťažké životné podmienky a neustály boj proti predátorom malo vplyv na podobu i povahu psa. Ten je silný, neohrozený a naučený šetriť energiou. V krajinách pôvodu boli Stredoasiati používaní k ochrane stád proti predátorom a tiež ako strážny pes. Práca s plemenom začala v ZSSR v roku 1930.

Farebné varianty:

biela
čierna
sivá
hrdzavá
sivohnedá
strakatá
škvrnitá
svetložltá
tigrovaná

Výchova a výcvik:

Stredoázijský ovčiak je veľmi staré, prírodné plemeno určené na prácu v ťažkých podmienkach. Fyzicky a psychicky odolný pes pripravený vykonávať aj tie najťažšie úlohy. Toto samostatné a hrdé plemeno je vynikajúcim strážcom stád a majetku.
Výchova musí byť vyrovnananá a dôsledná. Voči ostatným psom môže byť stredoázijský ovčiak dominantný, potrebuje veľa pohybu.

SRSŤ:

Drsná, rovná, s dobre vyvinutou podsadou. Na hlave a prednej strane končatín je srsť krátka a dobre priliehajúca ku koži.

HLAVA:

Mohutná, v lebečnej partii široká s dobre vyvinutými lícnymi kosťami. Čelo je ploché, ľahko naznačený prechod k papuli. Papuľa je o niečo kratšia ako lebečná partia, medzi očami široký, smerom ku koncu nosa sa zužuje iba nepatrne. Pri pohľade zhora a zvrchu sa papuľa javí ako pravouhlá, pri pohľade z boku má papuľa tvar tupej formy s previsnutým silným horným pyskom. Papuľa j

UŠI:

Malé, preklopené, nízko nasadené, trojuholníkového tvaru (u šteniat sa krátko kupírujú) e široká a čierna. U psov so svetlou farbou srsti je prípustné hnedé sfarbenie.

OČI:

Tmavé, ďaleko od seba posadené, guľaté, hľadiace priamo.

ZUBY A ZÁHRYZ:

Biele, silné, pevný skus. Rezáky sú usporiadané pravidelne v rade. Nožnicový záhryz.

KRK:

Krátky, svalnatý, nízko nesený, s líniou chrbtu zviera uhol 30 až 40°.

HRUDNÍK:

Široký, svalnatý, dobre klenuté rebrá. Spodná línia hrudníku dosahuje až k lakťom alebo dokonca presahuje.

BRUCHO:

Mierne vtiahnuté.

KOHÚTIK:

Dobre vyznačený, najmä u psov. Jeho výška presahuje o 1 - 2 cm výšku krížovej oblasti.

CHRBÁT:

Silný, rovný, široký.

BEDRÁ:

Krátke, široké, zľahka klenuté.

ZADOK:

Široký, svalnatý, takmer vodorovný.

CHVOST:

Vysoko nasadený, svalnatý, visiaci. Dosahuje až k predpätiu. Kupíruje sa krátko.

HRUDNÍKOVÉ KONČATINY:

Pohľad zpredu: Rovné a rovnobežné. Ich dĺžka k lakťu (merané od zeme k lakťom) mierne presahuje polovinu výšky psa v kohútiku. Uhol medzi lopatkou a pažou tvorí zhruba 100°. Predlaktie dlhé, rovné, silné. Záprstie krátke, široké, silné, kolmo postavené.

PANVOVÉ KONČATINY:

Rovnobežné, trochu otvorené na úrovni kolien (lýtka) a pätových kĺbov. Krátke holene. Silne kolmo postavené záprstie.

LABY (hrudných a panvových končatín):

Silné, oválne, kompaktné.

POHYB:

Najtypickejším druhom pohybu tohoto plemena psa je ťažký krátky klus a cval. Pri kluse sa pohybujú končatiny priamo vpred s istou tendenciou smerovať k strednej časti tela.

POZNÁMKA:

Všetci psy musia mať dve viditeľne normálne vyvinuté semenníky, zostúpené v miešku.